Navigácia

Obsah

15. Park

15. Park

Podľa písomných prameňov v 16. storočí stál na mieste dnešného kaštieľa rozlohou menší panský dom. V tomto čase boli jeho súčasťou aj ovocné záhrady, jedna sa nachádzala pri panskom mlyne (dnes nefunkčný umelý vodopád), druhá pri pivovare (za Munkáčom). Pri prestavbe panského domu na renesančný kaštieľ v polovici 17. storočia, prešla reprezentačnou úpravou  určite aj záhrada, jej podobu však nepoznáme. Nasledovnú, barokovú úpravu kaštieľskej záhrady z polovice z 18. storočia, zachytil  plán uložený v pálffyovskom archíve. Obranné vodné priekopy okolo kaštieľa boli prebudované na okrasné záhrady s dvomi vodometmi. Priestor východne od kaštieľa, v miestach dnešného jazierka,  upravili na pravidelne ohraničené okrasné kvetinové záhony  vo francúzskej štýle.  Súčasťou kaštieľskej barokovej záhrady bola aj jazdiareň,  dva menšie skleníky, mlyn a byty pre panského záhradníka, lesníka a stolára.  Po vlastníckej zmene stupavského veľkostatku v roku 1867 dal nový majiteľ gróf Alajos Károlyi upraviť nielen kaštieľ, ale aj panskú záhradu v jeho blízkosti. V druhej polovici 19. storočia bola záhrada premenená v anglickom štýle na krajinársky park. Bažinatú vodnú plochu východne od kaštieľa upravili na nepravidelné jazierko s kamennou obrubou brehov a umelým ostrovčekom.  Celková parková plocha bola výrazne rozšírená a doplnená novými nepôvodnými drevinami. V parku vznikli citlivo komponované malebné priehľady, poskytujúce harmonické zoskupenia a solitéry rôznorodých drevín kombinované s trávnatými plochami. Udržiavané parkové prostredie voľne prechádzalo až do lesných porastov pod Pajštúnskym hradom.  V priestore parku sa v prvej polovici 20. storočia nachádzali viaceré hospodárske objekty – pivovar, debnáreň, práčovňa a  mlyn, ktorý ako jediný dodnes stojí na svojom mieste. Cez park pretekali dva potoky a napájali umelé jazierka. Pri futbalovom štadióne sa na vyvýšenom mieste zachovalo torzo altánku s prístupovou cestou pôvodne lemovanou alejou pagaštana konského.  Stupavský park so vzácnymi drevinami patrí medzi najkrajšie v Bratislavskom kraji, jedným z najobdivovanejších stromov sú mohutné platany západné. Napriek necitlivým stavebným zásahom v uplynulom polstoročí a nedostatočnej údržbe, je park nositeľom vzácnych kultúrno-historických  hodnôt. Do zoznamu kultúrnych pamiatok bol park spolu s kaštieľom zapísaný v roku 1963, v súčasnoti národnou kultúrnou pamiatkou evidovanou v Ústrednom zozname pamiatkového fondu.


Vytvorené: 12. 6. 2017
Posledná aktualizácia: 12. 6. 2017 23:04
Autor: