#

Navigácia

Obsah

MESTO STUPAVA

Stupava sa po prvý krát písomne spomína v listine z roku 1269. Obsahový rozbor tejto listiny v kontexte so správami v iných listinách z tohto obdobia naznačuje, že ide o falzum. Za spoľahlivejší prvý písomný záznam o Stupave sa považuje listina z roku 1271. Materiálne doklady o osídlení tohto územia sú oveľa staršie, územie je nepretržite osídlené od čias neolitu. Striedali sa tu dobyvatelia a bojovníci s remeselníkmi a roľníkmi, ktorí si tu stavali obydlia a zveľaďovali tento kúsok zeme. Z východnej strany mesto chráni masív Malých Karpát, západ krášlia lužné lúky hraničnej rieky Moravy. Výnimočná poloha, krásna príroda na dosah, bohaté kultúrne a historické tradície. To všetko je Stupava.

 

POLOHA MESTA STUPAVA

Stupava sa rozprestiera medzi západnými svahmi Malých Karpát a južnou časťou Záhorskej nížiny. Jej nadmorská výška je 174 metrov a nachádza sa na priesečníku 17˚02’’ východnej dĺžky a 48˚16’’ severnej šírky. Záhorie má prevažne nízku polohu a relatívne suchú a teplú klímu. Mesto je zo všetkých strán ovenčené lesmi. Ich súčasťou priamo v centre mesta je Stupavský park, ktorý dobudovali poslední majitelia kaštieľa Károlyiovci. Súčasťou parku je pagaštanová aleja, ktorou sa prechádza do bývalej zvernice a Malých Karpát.

Zelené plochy a parky v intraviláne spolu s parkom a lesmi majú výmeru 600 hektárov. Lesy v blízkosti Stupavy sú prirodzeným prostredím pre pestrú spoločnosť živočíchov a vtáctva. Vyskytujú sa v nich sviňa divá, jeleň obyčajný, daniel škvrnitý, srnec hôrny, muflón, mnoho druhov netopierov, sova plamienka, sova obyčajná, myšiarka ušatá, myšiarka močiarna, bažant obyčajný, krkavec čierny, žlna zelená, sluka hôrna, v potokoch a na Morave sa vyskytujú hus divá, kačica divá, bocian biely a mnoho ďalších druhov.

 

HISTÓRIA MESTA STUPAVA

Územie Stupavy bolo osídlené už v dobe bronzovej. Prvými etnicky známymi obyvateľmi boli Kelti. Neskôr sa toto územie stalo barbarským susedom Rímskeho impéria. Pri dobývaní Európy sa Rimania zastavili na strednom toku Dunaja. Na obsadenom území vznikla provincia Panónia. Z dnešného územia Slovenska bola jej súčasťou len zadunajská časť Bratislavy. Aj na druhej strane rieky vybudovali niekoľko vojenských táborov a civilných stavieb.

Pozornosť venovali predovšetkým zabezpečeniu hraničného pásma zvaného Limes Romanus. Prvým miestom na slovenskom brehu, ktoré Rimania obsadili bol zrejme Devín. Noha rímskeho legionára sem vstúpila už v dobe Octaviana Augusta. Aktivita Rimanov výrazne vzrástla počas tzv. markomanských vojen (160 – 180 n. l.). Vtedy zrejme vznikla veľká pevnosť v Iži pri Komárne a menšia stanica v Stupave. Postavili ju na nevysokej vyvýšenine, na ktorej už predtým stála germánska osada. Miesto si vybrali vďaka jeho strategickej polohe na trase dôležitej obchodnej Jantárovej cesty. Z pevnosti kontrolovali veľkú časť Záhoria a Bratislavskej brány. V prípade potreby nebolo problémom nadviazať vizuálny kontakt (napr. dymovými signálmi) s Carnuntom, vzdialeným asi 30 km. Vznikol tu rozsiahly dvorec, chránený obvodovým múrom 70x70 metrov. V strede stála veliteľská budova s 20 miestnosťami a ústredným dvorom – átriom. Pobyt legionárov dokazujú nálezy zbraní, zvyšky krúžkového panciera. „Civilný“ život dokumentuje keramika, šperky, mince, fragmenty sklených nádob a hospodárske náradie. Na lokalite prebieha v súčasnosti dlhodobý archeologický výskum s cieľom vybudovať múzeum v prírode. Zatiaľ nie je v teréne prezentovaná žiadna časť zachovanej architektúry.

 

ARCHEOLOGICKÉ NÁLEZY

Nasledovalo trvalé osídlenie Slovanmi, o čom svedčia i nálezy slovanského pohrebiska s keramickými predmetmi zo 6. – 9. storočia. Pohrebisko sa nachádza v mestskej časti Mást. Výskum pohrebiska dokladá nielen úroveň včasnostredovekej materiálnej kultúry a remeselnej úrovne, ale i sociálnu a spoločenskú diferenciáciu spoločnosti. Podľa keramiky a pohrebných obradov je evidentné, že išlo o slovanské populácie bez zásahu staromaďarských prvkov do ich materiálnej kultúry, kontinuálne prežívajúcej aj po príchode Maďarov na stredné Podunajsko.

stupava