Navigácia

Obsah

Z histórie verejných knižníc v Stupave

Rozvoj verejných knižníc v Stupave nastal po roku 1918, iniciátorom bol nielen štát, ale aj spolková činnosť. Zákon o verejných knižniciach z roku 1919 definoval  knižnice ako zložku vzdelávacej sústavy. Udržiavať sa preto mala  z verejných prostriedkov, zamestnávať kvalifikovaných pracovníkov, ďalšou zákonnou podmienkou bola  nekonfesijnosť a prístupnosť pre každého občana. Vládne nariadenie z roku 1921 uložilo povinnosť obciam zriaďovať verejné knižnice. Na Slovensku však nadobudol Knižničný zákon platnosť až v roku 1925, podľa tohto nariadenia mala vzniknúť podľa možnosti obecná knižnica v každej obci do konca roku 1925. 

Prvenstvo verejných knižníc v Stupave a v Máste patrí miestnym spolkom. Podľa zachovaných správ prvú knižnicu zriadila v roku 1924 Miestna jednota slovenského roľníckeho dorastu  v obci Mást (dnes mestská časť Stupavy).  Základ knižničného fondu  tvoril knižný dar dar roľníckej jednoty  z okresu Zbiroh. Ďalšiu verejnú spolkovú knižnicu založila Telocvičná jednota Sokol v Stupave v roku 1928, v tridsiatych rokoch mal vlastnú knižnicu aj miestny spolok Robotníckej telocvičnej jednoty v Stupave. Zákon o verejných knižniciach sa však na vidieku do praxe uplatňoval pomerne ťažko a zdĺhavo. Podľa štatistík v knižniciach Bratislavského a Malackého okresu pripadlo v roku 1928 na 100 obyvateľov len 7 kníh. Obecné knižnice boli pre čitateľov otvorené len v sobotu, vyššiemu záujmu čitateľov sa tešili najmä v zimnom období.

 

Miestna ľudová knižnica

Obecní kronikári nám nezachovali informáciu o založení Obecnej knižnice. Obecná knižnica bola zrejme založená v roku 1928. Z kronikárskych   záznamov vieme, že v roku 1933 sprostredkovala obecná knižnica 3 636 výpožičiek, pričom jej knižničný fond tvorilo 450 zväzkov. Knihovníkom bol Alexander Šmelík, knižnica bola pre verejnosť otvorená len jeden deň v týždni, v sobotu. Rovnakú prevádzku mala knižnica ešte aj v roku 1941, knihovníkom bol vtedajší poslucháč filozofie Ján Horecký, neskorší jazykovedec a univerzitný profesor. Počet kníh stúpol na 798 zväzkov, počet výpožičiek však klesol na počet 3 428.  

V roku 1953 bola zlúčená susedná obec Mást so Stupavou, podľa pamätníkov v tomto období sídlila obecná knižnica v budove Miestneho národného výboru v Stupave (dnes mestský úrad), v pôvodnej zasadacej miestnosti. V  roku 1964 bola dokončená moderná a účelová stavba kultúrneho domu, kde našla svoje sídlo aj miestna ľudová knižnica. Z dôvodu nedostatočnej priestorovej kapacity knižnicu presťahovali v roku 1978 do adaptovanej budovy na Hlavnej ulici.

 

Mestská knižnica Ruda Morica

Po získaní mestského štatútu Stupavy v roku 1989 sa zmenil názov knižnice na Mestskú knižnicu v Stupave. V roku 1993 sa po reštitúcii  objektu knižnica presťahovala do priestorov bývalého Obecného domu v Máste. Na návrh odbornej verejnosti poslanci mesta Stupava  v roku 1996 schválili pomenovanie knižnice po miestnom učiteľovi a spisovateľovi  Rudovi Moricovi (1921 - 1985). Dlhoročný havarijný stav budovy  knižnice a celková zastaranosť jej vybavenia si vynútili zmenu sídla. Mestská knižnica Ruda Morica od roku 2016 sídli v upravenom zmodernizovanom priestore na Hlavnej ulici č. 90/A. 

 

6

7

3154278