Navigácia

Obsah

1. Rímsky vojenský tábor

1. Rímsky vojenský tábor

Malá vyvýšenina nazývaná Kopec, ležiaca na severnom konci Stupavy, oddávna priťahovala pozornosť ľudí, ktorí si tu stavali svoje sídla. Archeológovia zistili, že prvými obyvateľmi kopca boli v 4. - 1. storočí pred n. l. Kelti a  po nich Germáni. V druhej polovici 2. storočia n. l. sa na Kopci usadili Rimania. Rímski legionári sem prenikli Jantárovou cestou po bojoch na Balkáne. Široký výhľad z Kopca mal pre nich strategický vojenský význam, z tejto polohy mohli monitorovať Limes Romanus - hraničnú líniu medzi barbarikom a Rímskou ríšou. Rímski vojaci si tu v troch stavebných etapách vybudovali vojenský tábor, opevnený pravdepodobne drevenými palisádami.  Najprv tu postavili budovu z dĺžkou 33 metrov, v prebiehajúcom  období markomanských vojen budova zrejme nepostačovala, prípadne sa zmenila jej funkcia.  Všetky stavby boli zrovnané zo zemou a na ich mieste postavili novú trojkrídlovú budovu s vnútorným dvorovým priestorom.  Pri archeologickom výskume sa z tejto stavebnej fázy nenašli žiadne predmety súvisiace s komfortnejším civilným životom, stavba mala zrejme vojenské využitie.  O pretrvávajúcom  význame tohto sídla svedčí jeho opätovné zbúranie a nasledujúca tretia stavebná fáza po skončení  markomanských vojen na prelome 2. a  3.  storočia. Na základoch z kameňov boli postavené múry, strechu pokrývali pálené škridly. Súčasťou tábora boli aj kúpele, budovy  boli vykurované teplým vzduchom, vedeným kanálmi v podlahe z pece na drevo.  Celý komplex zanikol v 3. a 4. storočí a upadol do zabudnutia. Koncom 19. storočia nálezy archeologických pamiatok, objavených pri  poľnohospodárskych prácach, začali lákať rôznych priekupníkov a amatérskych archeológov, ktorí tu previedli viacero výkopov. Od roku 19 prebiehajú na lokalite odborné archeologické prieskumy. Z najcennejším nálezom patria zlatá retiazka objavená v odtokovom kanáli a detská kresba ľudskej postavy na fragmente. Objavená kresba ľudskej postavy  je najstaršou detskou kresbou nielen na Slovensku, ale aj v európskom meradle. Oba nálezy svedčia, že tábor neobývali  len vojakmi, ale aj ženy s deťmi. Spomedzi nálezov  keramiky, fragmentov sklených nádob, šperkov, rôznych mincí, cvočkov z podrážky vojenskej obuvi a fragmentu drôtenej vojenskej košele je unikátny objav fragmentu nadzemnej steny s  oknom. Ide o najstaršie kompaktne zachované nadzemné murivo a okno na našom území. Objekt rímskej vojenskej stanice je od roku 1963 národnou kultúrnou pamiatkou v správe  Slovenského národného múzea. Archeologická lokalita nie je v súčasnosti prístupná verejnosti.