Baroková socha svätca Jána Nepomuckého pôvodne stála pri drevenom moste nad potokom križujúcim hlavnú cestu v blízkosti dnešného Mestského úradu. Sochu vytesal v roku 1722 kvalitný sochár na objednávku miestneho zemepána Mikuláša Pálffyho (1657 - 1732) a jeho manželky barónky Kataríny Weichsovej (+1724). Svedčí o tom ich aliančný erb vytesaný v podstavci sochy. Postava svätca je vytesaná v životnej veľkosti, telo je v typickej barokovej póze prehnuté do tvaru písmena S. Hlavu svätca so zarastenou bradou a fúzmi prikrýva biret, postava je odetá do kňazského rúcha s nariasenou vrchnou čipkovanou košeľou. V ľavej ruke pridržiava typické atribúty - kríž s ukrižovaným Kristom opretý o plece a palmovú ratolesť - symbol mučeníckej smrti. Pravú ruku si otvorenou dlaňou prikladá na hrudník. Sochu po vybudovaní nového mosta druhej polovici 19. storočia presunuli a umiestnili do výklenku novej tehlovej kaplnky. V šesťdesiatych rokoch 20. storočia bola kaplnka odstránená, barokovú sochu na exponovanom mieste priamo ohrozovali poveternostné vplyvy, exhaláty a otrasy v dôsledky silnejúcej dopravy. V roku 1988 bola socha sv. Jána Nepomuckého vyhlásená za kultúrnu pamiatku, dnes je národnou kultúrnou pamiatkou evidovanou v Ústrednom zozname pamiatkového fondu. O dva roky neskôr sa podarilo realizovať pamiatkový zámer na presun sochy. Z rozhodnutia mestského úradu v Stupave bola v roku 1994 vytvorená kópia plastiky, ktorá bola osadená neďaleko pôvodného umiestnenia pri potočnom ramene mlynského náhonu. Nezreštaurovaný originál barokovej sochy je umiestnený v podlubí stupavskej kalvárie. Sväté Jána Nepomuckého uctievajú veriaci ako ochrancu proti nebezpečenstvám hroziacim z vodných živlov. Za svojho cirkevného patróna ho považujú pltníci, mlynári a lodníci. K jeho ochrane sa utiekajú ľudia prechádzajúci cez mosty, prihovárajú sa mu ako ochrancovi proti povodniam.