Malá vyvýšenina nazývaná Kopec, ležiaca na severnom konci Stupavy, oddávna priťahovala pozornosť ľudí, ktorí si tu stavali svoje sídla. Archeológovia zistili, že prvými obyvateľmi kopca boli v 4. - 1. storočí pred n. l. Kelti a po nich Germáni. V druhej polovici 2. storočia n. l. sa na Kopci usadili Rimania. Rímski legionári sem prenikli Jantárovou cestou po bojoch na Balkáne. Široký výhľad z Kopca mal pre nich strategický vojenský význam, z tejto polohy mohli monitorovať Limes Romanus - hraničnú líniu medzi barbarikom a Rímskou ríšou. Rímski vojaci si tu v troch stavebných etapách vybudovali vojenský tábor, opevnený pravdepodobne drevenými palisádami. Najprv tu postavili budovu z dĺžkou 33 metrov, v prebiehajúcom období markomanských vojen budova zrejme nepostačovala, prípadne sa zmenila jej funkcia. Všetky stavby boli zrovnané zo zemou a na ich mieste postavili novú trojkrídlovú budovu s vnútorným dvorovým priestorom. Pri archeologickom výskume sa z tejto stavebnej fázy nenašli žiadne predmety súvisiace s komfortnejším civilným životom, stavba mala zrejme vojenské využitie. O pretrvávajúcom význame tohto sídla svedčí jeho opätovné zbúranie a nasledujúca tretia stavebná fáza po skončení markomanských vojen na prelome 2. a 3. storočia. Na základoch z kameňov boli postavené múry, strechu pokrývali pálené škridly. Súčasťou tábora boli aj kúpele, budovy boli vykurované teplým vzduchom, vedeným kanálmi v podlahe z pece na drevo. Celý komplex zanikol v 3. a 4. storočí a upadol do zabudnutia. Koncom 19. storočia nálezy archeologických pamiatok, objavených pri poľnohospodárskych prácach, začali lákať rôznych priekupníkov a amatérskych archeológov, ktorí tu previedli viacero výkopov. Od roku 19 prebiehajú na lokalite odborné archeologické prieskumy. Z najcennejším nálezom patria zlatá retiazka objavená v odtokovom kanáli a detská kresba ľudskej postavy na fragmente. Objavená kresba ľudskej postavy je najstaršou detskou kresbou nielen na Slovensku, ale aj v európskom meradle. Oba nálezy svedčia, že tábor neobývali len vojakmi, ale aj ženy s deťmi. Spomedzi nálezov keramiky, fragmentov sklených nádob, šperkov, rôznych mincí, cvočkov z podrážky vojenskej obuvi a fragmentu drôtenej vojenskej košele je unikátny objav fragmentu nadzemnej steny s oknom. Ide o najstaršie kompaktne zachované nadzemné murivo a okno na našom území. Objekt rímskej vojenskej stanice je od roku 1963 národnou kultúrnou pamiatkou v správe Slovenského národného múzea. Archeologická lokalita nie je v súčasnosti prístupná verejnosti.